Slovak Czech English German Polish

Utorok, 29. januára 2002

Opovrhnutý bol a opustený ľuďmi, muž bolesti, ktorý poznal nemoci. Výchova, výchova, ach tá výchova! Možno práve tieto slová počujeme z úst mnohých ľudí v dnešnej spoločnosti, ktorí zalamujú ruky nad deťmi, mládežou ale aj dospelým človekom, ktorý sa neraz správa ako “puberťák”. Výchova a jej vštepovanie je veľmi dôležitá, no pritom nie jednoduchá vec. Ak sa uskutočňuje správnym spôsobom, prináša svoje ovocie. Ak sa na ňu pozabudne, či vôbec sa nevštepuje, ovocie nemožno očakávať. Rovnako ako my vychovávame svoje deti, Pán Boh vychováva nás, a verte mi, má to s nami ťažké. Neraz do nášho života musí prísť egyptské zajatie, častokrát putujeme štyridsať ročnou púšťou a to len kvôli tomu, že zanedbávame Božiu vôľu. Musíme si však priznať, že nie vždy na nás zaberú i takéto “tvrdšie” výchovné prostriedky. A potom sa čudujeme mladým. Ak chceme prinášať dobré ovocie je potrebné, aby sme nevymeškali ani jednu hodinu v Božej škole, pamätali na Božie príkazy a nariadenia a nosili ich vo svojom srdci. Keďna to zabudneme, zahynieme, pretože prestaneme rešpektovať hlas Hospodina, svojho Boha. Ale ak budeme dennodenne na svojom živote uplatňovať Božiu výchovu obsiahnutú v Biblii, Pán Boh nás požehná v časnom živote a raz privedie do svojho Kráľovstva. Ďakujme Pánu Bohu za to, že neraz musí nastúpiť i prísna výchova a dnešný deň prežime tak, aby nikto nad nami nezalomil ruky s komentárom: To je ale výchova...