Slovak Czech English German Polish

Piatok, 01. februára 2002

Vzdajte česť Hospodinu, svojmu Bohu, prv než sa zotmie! Iní bohovia. Prečítaný text nám dáva návod, ako sa správať v prostredí, ktoré sa nezlučuje s našou vierou. Naša aktivita v nepriateľských podmienkach musí mať, podľa nášho textu, negatívnu, ale aj pozitívnu náplň. Tá negatívna je charakterizovaná odstránením a zničením všetkého, čo odporuje našej viere. Tak urobili aj Izraelci so všetkými vyvýšenými miestami, kde Kanaánci vzývali svojich bohov. Vyrúbali aj všetky nádherné zelené a košaté stromy, ktoré svojou majestátnosťou a sýtozelenými listami symbolizovali plodnosť Zeme, ktorá bola pre národy Kanaánu veľmi dôležitým božstvom. Uctievanie tohoto božstva zabezpečovalo totiž bohatú úrodu a tým aj pokojný život. Izraelci ich však mali všetky zničiť. Nielen preto, že existencia týchto miest mohla Izraelcov pokúšať, aby týmto kanaánskym božstvám začali slúžiť a obetovať. Zničené to muselo byť hlavne preto, aby sa jasne demonštrovalo, že len Hospodin je Boh a že kanaánske božstvá sú nič. Len On dáva dážď, rozkazuje slnku a len od Neho závisí úroda. Zničením výšin a svätých miest sa symbolicky zničili aj božstvá, ktoré tam boli zastúpené. - Avšak len negatívna aktivita nepostačuje. Ak len zničíme a nič nové neposkytneme, vznikne vákuum, ktoré sa po čase samovoľne zaplní podobným balastom. Tým naša negatívna aktivita stratí význam. Preto je veľmi dôležité, aby po “vytŕhaní” prišlo automaticky na rad aj “sadenie” (Jeremiáš 1,10). Preto aj Izraelcom sa prikazuje a opisuje spôsob, ktorým oni majú slúžiť Bohu. Čítame, že bohoslužba má byť sústredená na jedno miesto a tam sa majú prinášať spaľované a zábitné obete. Sú to obete vďačnosti za všetko, čo Hospodin s nimi vykonal. Náš text končí zmienkou o radosti. Raduje sa ten, kto nielen odstráni zo svojho života všetky modly, ale aj vyplní ich miesto pravou bohoslužbou jedinému Bohu.