Slovak Czech English German Polish

Pondelok, 04. februára 2002

Hospodine, urovnaj svoju cestu predo mnou! Máme dôvod k oslave. Oslava je radostný okamih v živote človeka. Vždy má nejaký dôvod a vždy si vyžaduje aj prípravy, teda obeť času, prostriedkov a prácu rúk. Dôvod nás prirodzene vedie k oslave a obete s ňou spojené sú tiež veľmi prirodzenou skutočnosťou. - Oslava je tiež témou nášho dnešného čítania. Izraelci sú vyzývaní ku trom výročitým sviatkom, teda oslavám. Aj tie si žiadajú nejakú obeť: “Nech sa pred Hospodinom neukáže s prázdnymi rukami!” (v.16-17). Toto však nie je náplňou sviatku. V jeho jadre stojí spomienka na veľké Božie činy s Jeho ľudom, Izraelom. Srdce Izraelca môže, ba má jasať, lebo bolo vyslobodené zo zajatia v Egypte a má jasať aj kvôli Božej vernej starostlivosti prejavenej v každoročnej úrode. Izraelci majú dôvod k oslave. Boh premohol najmocnejšiu armádu vtedajšieho sveta, Egypťanov a obyčajných otrokov, neškolených v boji na základe sľubu vedie do vlastnej nádhernej krajiny. - Aj my, ako novozmluvný Boží ľud máme dôvod k radosti a jasotu. Ruky nášho Pána Ježiša Krista, roztiahnuté na Golgotskom kríži hovoria o našej záchrane z otroctva hriechu. Jeho víťazné zmŕtvychvstanie je premožením smrti a všetkého zla a to pre každého jedného človeka. Hriech a smrť boli do udalosti kríža tiež takou “nepremožiteľnou egyptskou armádou”. V Ježišovi Kristovi nám, nič neznamenajúcim ľuďom, bolo dané nebeské občianstvo - celkom nová Zem, celkom nová realita. Nie je to dôvod na oslavu? Každá nedeľa by mala byť dôvodom na jasot a oslavu, lebo nám pripomína Kristovo vzkriesenie, víťazstvo nad smrťou a hriechom, ktoré sa dotýka každého jedného z nás. Preto by sme mali všetci vykročiť za zvukom nedeľného zvona. A mali by sme dbať aj na dary na oltár Boží. Dar vlastného života ponúknutého na oltár služby Bohu a blížnym, ale aj príspevky na cirkev. Je to veľmi chúlostivá téma, ale neprijímame snáď každodenne dostatok darov? To, “s čím sa ukážeme pred Božou tvárou” nám nikdy nebude chýbať.