Slovak Czech English German Polish

Štvrtok, 07. februára 2002

Pohliadni z nebies a uviď zo svojho svätého a slávneho príbytku! Kde je tvoja horlivosť a moc? Dve cesty. Máme pred sebou dve cesty. Cestu kliatby a cestu požehnania. Ak to naformulujeme takto, je viac ako jasné, že si každý vyvolí cestu požehnania. Kto by si vedome volil kliatbu? - Ak chceme docestovať do mesta, ktoré leží na severe, tak sa nemôžeme vybrať na východ. Je normálne, že k cieľu vedie iba určitý smer. Ak sa vedome pustíme inam, dôjdeme inam. - Cesta požehnania má jasne stanovený smer. Návrat k Bohu, láska k Bohu, rešpektovanie Jeho prikázaní a chodenie po Jeho cestách (podľa v.2.,16.a 20.). A to nie je nemožná cesta. Božie slovo nám hovorí: “Lebo tento príkaz, ktorý Ti dnes dávam, nie ti je ani nedostupný ani ďaleký” (v.11). Pán Boh od nás na ceste k požehnaniu nežiada nemožné veci. On pre nás všetko pripravil a všetko nám dal. Máme len ísť za Jeho hlasom, ktorý je “blízko nás” (v.14). Každý človek má dnes možnosť a slobodu (istenú dokonca ústavou našej krajiny), mať svoj duchovný domov. Dvere kostolov sú otvorené, cirkev ponúka ľuďom mnoho aktivít a možností študia Písma. Nikto nemôže povedať, že nemá možnosť poznávať Boha a Jeho prikázania. Prečo si volia tak mnohí ľudia tú druhú cestu, ktorej cieľom je kliatba a záhuba, ktorej ovocie stretávajú už tu a teraz? Základný problém je asi neochota k návratu k Bohu. Mnohí hovoria: Naša rodina nikdy nechodila do kostola... Inými slovami, celá rodina si volila vlastnú cestu, cestu od Boha a nie k Nemu. Je potrebná zmena tohto zhubného kurzu. Pokánie. Pokánie je pokorenie nášho “ja” pod Božiu vôľu. Víťazstvo nad sebou a uznanie Božej pravdy a Jeho nároku na nás. Prosme o Ducha pokánia, aby sme my sami kráčali po ceste požehnania a aby sme mali na nej stále viac a viac spoločníkov a aby cesta smrti a zla ostala bez pútnikov.