Slovak Czech English German Polish

Štvrtok, 21. februára 2002

Takto vraví Hospodin: v príhodnom čase som ťa vyslyšal, v deň spásy som ti pomohol. Zabúdať na seba. Ako je možné odumrieť a zároveň žiť? Nie sú to paradoxné slová? - Každý človek má nejaké osobné ambície. Je to prirodzené. Niekedy však môžu človeka natoľko pohltiť, že nevidí podstatné a dôležité veci života. Zaujíma sa len a len o seba a o to, ako by tieto ambície uskutočnil. Jeho “ja” je v jeho svete najdôležitejšie, všetko sa točí okolo neho. Je ako pšeničné zrno, ktoré je síce krásne, no je položené bez úžitku na tanieri. Užitočným sa stane až vtedy, keď je pochované pod zem, čiže keď odumrie. Až potom z neho vyjde život, až potom prinesie úrodu. - Pán Ježiš vedel, čo hovorí. Pokiaľ sme zameraní len na seba, v skutočnosti nežijeme. Zmysluplný život začne u nás až vtedy, keď v nás začne žiť Ježiš Kristus. Apoštol Pavel to krásne vyjadril slovami: “Nežijem už ja, ale žije vo mne Kristus!”