Slovak Czech English German Polish

Nedeľa, 03. marca 2002

Či mi je Efrajim nie drahým synom alebo rozkošným dieťaťom? Veď kedykoľvek hovorím proti nemu, ešte vždy sa naň rozpomínam. Preto moje vnútro planie preň, musím sa nad ním zmilovať - znie výrok Hospodinov. Boh svojich neopúšťa. V predchádzajúcej kapitole je úžasná správa o Božom súde a víťazstve na vrchu Karmel. Baalovi proroci zahynuli. Keď sa to dozvedela kráľovná Izebel (Jezábel), odkázala Eliášovi s prísahou, že už zajtra ho dá popraviť. V Septuaginte, preklade Starej zmluvy do gréčtiny, je ešte tento dovetok: “Ak si ty Eliáš, ja som Ízebel!” To znamená: Ak je tvoje meno (Eliáš); “mojím Bohom je Hospodin,” moje meno znie, “môj otec je Baal.” - Eliáš nepochybuje o zlomyseľnosti a pomste kráľovnej. V jednom má táto hriešna dáma pravdu: nemožno súčasne slúžiť Hospodinovi i Baalovi. Vyhlásila Hospodinovi a Jeho prorokovi boj na život a na smrť. Eliáš uteká na púšť, aby si zachránil svoj život. Je sklamaný, duchovnými zápasmi vyčerpaný. Je na pokraji zúfalstva. Prosí Hospodina o smrť. Cíti svoju ľudskú porážku. Aj úplné duchovné zlyhanie Izraela. Vyčerpaný usnul. Ale Ochranca Izraela nespí a nedrieme. Posilňuje Eliáša prostredníctvom svojho anjela. Posilňuje ho aj jedlom. Keď Eliáš došiel až k posvätenému vrchu Chóreb, Hospodin ho vyzval k rozhovoru “z tváre do tváre.” Eliáš s bázňou sleduje Božie znamenie: prudký víchor, zemetrasenie, oheň. Hospodin však prišiel tichým spôsobom. Tichým, pokojným hlasom dáva prorokovi nové úlohy. Ubezpečuje ho, že bude s ním. Nesmie si zúfať. - Poznáme svoju minulosť a bezprostrednú prítomnosť. Nevieme, čo nás čaká v budúcnosti. Nemusíme sa však báť. Hrad prepevný je Pán Boh náš! On zostáva verne so svojím ľudom. S nami je Jeho milý Syn - Imanuel. Jeho meno značí: Boh je s nami.