Slovak Czech English German Polish

Pondelok, 11. marca 2002

Ja, Hospodin, povolal som ťa, aby si otváral oči slepým a vyvádzal väzňov zo žalára a z väzenia tých, čo sedia vo tme. Ovocie lásky. Stalo sa vám, že na chvíľu vám stŕpla ruka alebo noha. Aký je to nepríjemný pocit. To, čo doteraz poslúchalo každú myšlienku, sa zrazu nechce pohnúť. A keď sa to po chvíli rozhýbe, tak ešte stále cítiť “mravcov v ruke”. - Prečítaný text mi privolal práve obraz stŕpnutej ruky. Alebo podľa textu “stŕpnutého” viniča. Niečo, čo je napojené na živý organizmus, napriek všetkým možnostiam “tŕpne”. Priamy kontakt je prerušený. Čosi sa stalo a životodarná miazga nepôsobí. - Pán Ježiš nás označuje ako ratolesti. Ratolesti, ktoré sú súčasťou mocného, živého kmeňa. Aké to musí byť pre Neho zarmucujúce, keď vidí a cíti, že ratolesti “tŕpnu”. Že nerastú ďalej. Neprijímajú silu zo životodarnej miazgy Jeho lásky. Neprinášajú ani časť z toho ovocia, na ktoré boli určené. A ak už niečo vyprodukujú, tak sú to plánky. - Nakoľko sa podobáme “dobrým, zdravým ratolestiam”? Koľko a akého ovocia prinášame do života tých, ku ktorým nás Boh postavil? - Nakoľko sa podobáme uschýnajúcim, tŕpnucim - či zatrpknutým ratolestiam? - “Tým sa oslavuje môj Otec, keď prinášate veľa ovocia a stanete sa mi učeníkmi.” - Nestačí byť kresťanom. Nestačí byť evanjelikom. Pre záchranu duše je nutné “prinášať veľa ovocia”. Ovocie lásky, ovocie ochoty zmieriť sa, odpustiť, ovocie úsmevu, ovocie lásky k blížnemu - každému človeku. Až vtedy z nás budú učeníci, ktorí zostávajú ako dobré ratolesti napojené na správny vinný kmeň a prinášajúce hojnosť dobrého ovocia.