Slovak Czech English German Polish

Štvrtok, 14. marca 2002

Hospodinov zákon je dokonalý, občerstvuje dušu. Dôsledné kresťanstvo. Najmä tí starší si zrejme vedia podobnú situáciu predstaviť. Ak budeš chodiť do kostola, vyhodíme ťa zo zamestnania, nevezmeme ti deti do školy, prídeš o lepšie miesto, či lepší plat… Pre mnohých to iste bola ťažká skúška viery a odvahy. Dnes sme radi, že už nás nikto neohrozuje a neutláča podobnými vyhrážkami. V dnešnom texte akoby práve aj takéto situácie boli nutným “ohňom”, cez ktorý viera človeka musí prejsť. Keď je človek naplnený Duchom Božím, nemôže inak, ako svedčiť o svojej viere v Boha. A to nielen slovami, ale najmä svojím životom, správaním sa - aj v takých krízových situáciách, ako je tu opísaná. Keď človek začne žiť podľa toho, ako to Boh od nás žiada - v láske, s ochotou odpúšťať, pokorne - môže sa stať, že mu iní (aj ostatní “kresťania”) nebudú rozumieť. Pretože často sa naše kresťanstvo obmedzuje na vyplnenie kolonky pri sčítaní ľudu, alebo na dodržiavanie zdedených zvykov. A to iste nie je málo. Ale nie je to všetko. Veď načo navštevujem kostol, ak nepočujem Božiu výzvu, aby som odpustil, aby som sa menil, aby na mojom živote, správaní bolo poznať, že viera v Boha je pre mňa dôležitá. Keď do nášho života vstupuje Radca poslaný od Boha, naše životy sa menia. Sme ako zrkadlo - stále lepšie a jasnejšie zobrazujeme takého človeka, ktorý je naplnený láskou, pokorou i vierou. Keď Radca poslaný od Boha vstupuje do našich životov, tak sa naše životy menia. Možno najbližší nebudú rozumieť, čo sa s vami deje - ale bude sa im s vami lepšie žiť.