Slovak Czech English German Polish

Utorok, 19. marca 2002

Hluchého nepreklínaj a pred slepého nepolož prekážku na to, aby padol, ale boj sa svojho Boha. Od Otca k Otcovi. - Ježišove reči na rozlúčku končia. V ich rámci počujeme, ako náš Spasiteľ povie: “vyšiel som od Otca a prišiel na svet a zase opúšťam svet a idem k Otcovi.” Na začiatku jeho cesty bol Otec. Otec je aj na jej konci. Od Otca k Otcovi. Život každého jedného z nás má tu istú počiatočnú, ale aj konečnú stanicu. Boh ma stvoril, nie vyvinul. Vyšiel som od Otca, z jeho dielne, Jeho ruky ma sformovali. On sám ma poznal už pred mojím narodením. Jeremiášovi zneje slovo: “prv, ako som ťa utvoril v živote matky, poznal som ťa” (1,5a). Môžeme to prijať vo viere, že práve tak to bolo a je aj pri nás. Po čase, ktorý mi bol vymeraný v tejto časnosti, prídem opäť k Nemu. Tam, kde je Boh, tam je môj domov. Na Vianoce i Veľkú noc sú vlaky i cesty preplnené. Takmer každý sa vracia domov - tam, odkiaľ vyšiel. Každý chce mať mocný zážitok domova. Domov je priamo súčasť definície ľudskej bytosti. Túžba po večnom domove sa často prejavuje aj ako nepokoj srdca. Čo poznal Augustín o sebe, platí o každom z nás: “Bože, stvoril si nás pre seba a nepokojné je naše srdce, kým nespočinie v Tebe.”