Slovak Czech English German Polish

Štvrtok, 21. marca 2002

Hospodin je útočišťom pre svoj ľud a pevnosťou pre Izraelcov. O dávaní. Kľúčovým slovom nášho odseku je slovo dať. V celej modlitbe ho nájdeme na sedemnástich miestach, v predchádzajúcich veršoch (1-5) sa vyskytuje štyrikrát. V dnešnom odseku ho nájdeme osemkrát. Určite to nie je náhoda. Je to modlitba aj o prijímaní a dávaní. Pán Ježiš prijíma Otcovo dávanie a to, čo od Neho prijal, podáva ďalej. Nič si pre seba neponechal. Jeho orientácia je jasná a v Jeho živote ľahko čitateľná. Nie k sebe, ale od seba. Je to orientácia Božieho Ducha. Celkom iná, ako orientácia tohoto sveta, ktorou sme aj my tak často postihnutí. Mať niečo v rezerve. Mať zábezpeku do budúcnosti. Na horšie a ťažšie časy. Náš Vykupiteľ si na tieto horšie časy nič neponechal. Vzdal sa hodnosti a prijal na seba podobu služobníka (Filipanom 2,5-8). V službe pre hriešneho človeka zmaril seba samého. K tomu dávaniu seba samého do služby, i toho, čo sme darom získali, nás vyzývajú mnohé biblické verše. Pri mnohých z nich sa asi aj zapýrime: “blahoslavenejšie je dávať, ako brať” (Skutky apoštolov 20,35). “Dávajte a bude vám dané” (Lukáš 6,38). “Kto skúpo rozsieva, skúpo bude aj žať, kto však hojne rozsieva, hojne bude aj žať” (2.Korinťanom 9,6).