Slovak Czech English German Polish

Utorok, 26. marca 2002

Synov človeka odplavuješ, sú ako sen, ako tráva, čo raší zrána; zrána rozkvitá a rastie, k večeru vädne a uschýna. Nájdime svoj život v Kristovej smrti. V diele Božej záchrany človeka prostredníctvom Ježiša Krista sa dnes stretávame s veľmi častým javom, že človek tú nenávisť k Ježišovi Kristovi sa snaží vložiť do rámca zákona, aby ospravedlnil svoje správanie a konanie. To nebolo len pri procese s Ježišom Kristom, ktorý prežívame v tomto tichom týždni. To sa opakovalo mnohokrát v dejinách človečenstva. Tam, kde sa ľudia stavali proti Bohu, bolo počuť aj ospravedlňovanie a odvolávanie sa na niekoho iného, trebárs aj na zákony. Vo všeobecnosti ľudia totiž cítili svoje zlé postavenie pred Bohom pre svoje hriechy, vedeli, že niekto musí priniesť obeť pred spravodlivého Boha za tie hriechy. Len pripustiť, že to bola obeť Ježiša Krista, je ťažké. Ak aj cítime, že to Ježiš Kristus pre nás urobil, predsa sledujeme jeho utrpenie len z diaľky, ako Peter. Ako tí, ktorých sa netýkalo. Všetci však o spôsobe svojej záchrany majú možnosť vedieť. Lebo to svedectvo záchrany nie je skryté pred žiadnym človekom. Každý má k nemu voľný prístup. Nič sa v tomto svete v tomto smere nerobí tajne. To vyznáva pred veľkňazom aj Ježiš Kristus. Je len na nás, aby sme dokázali vyznať pred sebou a pred ľuďmi: áno, aj ja svojimi hriechmi som sa podieľal na bolesti Ježiša Krista. Ale ďakujem Mu, že ich podstúpil, a že ja som vyšiel skrze svoju vieru z tohoto zápasu so zlom ako víťaz. A nehanbím sa to povedať aj pred inými. Toto svedectvo od verných kresťanov je najviac potrebné pre svet. Dokážeš to?