Slovak Czech English German Polish

Štvrtok, 28. marca 2002

akto vraví Hospodin: Nechváľ sa, múdry, svojou múdrosťou! Nechváľ sa, silák, svojou silou! Nechváľ sa, boháč, svojím bohatstvom! Ale kto sa chváli, nech sa chváli tým, že je rozumný a že mňa pozná. Spoločenstvo nás dvíha hore k Bohu. V tom zápase o prijatie diela záchrany v Ježišovi Kristovi významné miesto má spoločenstvo ľudí. Ľudská pospolitosť. Tento deň nám práve ku tomuto ukazuje. Ježiš Kristus bol so svojimi učeníkmi. Večeral s nimi. Nechcel, aby sa z nich niekto stratil. Ak sa niekto stratil, bol to len syn zatratenia. V otázke viery a vernosti významné miesto vždy zohráva spoločenstvo s inými ľuďmi. Spoločenstvo, ktoré sa má vytvoriť v rodine, má pokračovať v spoločenstve zboru, cirkvi a všeľudskej pospolitosti. Nie sme sólovými bežcami života. Aj keď bežíme za seba, bežíme s inými. Žijeme s inými. Sme odkázaní jeden na druhého. Dnešný deň je veľkou výzvou pre všetkých nás, že naša záchrana, je v spoločenstve. Boh nám záchranu skrze spoločenstvo ponúka. Spoločenstvo viery so svojím Synom i s inými ľuďmi. Dnes mnohí pristúpime k Večeri Pánovej. Keď budeme vyznávať pred Bohom svoje hriechy, keď budeme prosiť o odpustenie, keď budeme prijímať odpustenie, pozrime sa okolo seba. Ako dobre padne každému, keď pri sebe bude mať svojich blízkych. Skrze toto sa buduje veľké tajomstvo jednoty. A potom nemusíme mať ani strach pred tými poslednými vecami svojho života. A najmenej pred smrťou. Lebo nám smrť už nič nebude môcť zobrať, ale len mnoho dať. A ako by bolo dobre, keby raz aj pri nás platilo, že sa nikto z nás nestratil. Že pred Bohom sa stretneme my, aj dietky, ktoré nám Boh dal. Preto, aby sme sa neroztratili, Boh urobil v Ježišovi Kristovi pre to všetko. Záleží skutočne len na nás. Ak s vierou budeš prijímať dary tela a krvi Kristovej, tak pri stole Pánovom to pochopíš.