Slovak Czech English German Polish

Sobota, 30. marca 2002

Velebíme ťa, Bože, velebíme! Tvoje meno je blízko, rozprávajú o tom tvoje divy. Pokoj večného odpočinku nájdeme v Kristovi. Po vypätí Veľkého Piatku, prišiel pokoj tejto soboty. Ak sa o dnešnom dni dá takto hovoriť. Hrob je pre mnohých konečne vyriešenie všetkých, i bolestných otázok života. A tak to bolo aj v súvise s Ježišom Kristom. Spokojní boli Ježišovi nepriatelia, cítili, že otázka s Ježišom je vyriešená. Uspokojení boli aj jeho priatelia, ak to môžeme takto povedať, lebo kto ste sa pozerali na veľké utrpenie a biedu života blízkeho človeka, cítili ste upokojenie, keď bolo všetko skončené. Ale čo je koniec pre človeka, je pre Boha začiatok. Najbližší Pána Ježiša Krista urobili po jeho smrti všetko tak, ako sa patrí. Boh nedovolil dokaličiť telo svojho Syna vojakom, povzbudil majetných a zámožných ľudí, aby dali pre telo Ježiša Krista hrob, a aby ho uložili tak, ako sa to patrilo. Iné človek urobiť nemohol. A tak aj my podľa príkladu týchto ľudí, urobme všetko, čo môžeme urobiť voči Ježišovi Kristovi. Prijmime ho za Spasiteľa. V ňom nájdime svojho Záchrancu. Toho, ktorý nám odpúšťa všetky hriechy, nie pre naše zásluhy, ale pre našu vieru. Potom môžeme v pokoji žiť. A náš život bude pre nás ozajstným sviatkom a odpočinkom duše.