Slovak Czech English German Polish

Pondelok, 29. apríla 2002

Ja som, ktorý sľubujem spásu a mám moc zachraňovať. Boh k nám hovorí. Keď písal autor tieto riadky, myslel na kresťanov pochádzajúcich zo židovstva. Písal tým, ktorí o Bohu Abraháma, Izáka, Jákoba i Mojžiša mali do srdca vkorenené pevné predstavy. Mali zákon s jeho predpismi a zvykmi. Nechali sa však osloviť tou radostnou zvesťou, že očakávaný Mesiáš sa stal skutočnosťou v Pánovi Ježišovi Kristovi. Stali sa kresťanmi. Ale predsa niečo ich viere chýbalo. Bola to úplná dôvera v dokonalosť diela Božieho Syna. A na túto dokonalosť sa snaží pisateľ listu poukázať. Keď sa Boh prihováral svojmu ľudu, robil to prostredníctvom prorokov. Na toto boli doposiaľ zvyknutí. Ale v Ježišovi Kristovi sa Boh sklonil ku nim priamo. Ježiš Kristus, Boží Syn je Boh sám v sebe. On je dedičom všetkého, On je, cez ktorého Boh všetko utvoril a spravuje. On je Ten, ktorý sa zo svojej vznešenosti sklonil k hriešnemu človeku, zomrel, aby vykonal očistenie od hriechov, a po vykonaní všetkého bol opäť povýšený, aby sa vrátil k Otcovi na pravicu Jeho Velebnosti. Dielo spásy človeka je teda zavŕšené, dokončené. Obeť Pána Ježiša je tá posledná, ktorá mala byť na Golgotskom oltári za hriechy ľudu prinesená. Jediné, čo človek môže ešte urobiť, je nechať sa Bohom osloviť a prijať túto radostnú zvesť: Aj pre mňa urobil Boh všetko!