Slovak Czech English German Polish

Nedeľa, 05. mája 2002

Jozef potešoval svojich bratov a vľúdne hovoril s nimi. Vzdialený Boh? Keď Izraelci čakali na svojho vodcu Mojžiša, ktorý bol na vrchu prevziať dosky Desatora, premohol ich pocit, že je tam pridlho. Akosi mešká ten, ktorý nás doposiaľ viedol! Azda už ani nepríde? Zabudol, že ho čakáme, alebo ho už ani niet? Nič to, pomôžeme si sami! My si nájdeme spôsob ako ďalej! - Aká je v tom obrovská arogancia zo strany ľudu, ktorý si Boh vyvolil, vyslobodil z egyptského otroctva, vedie ich do zasľúbenej zeme a dáva svoje prikázania, aby vedeli, ako žiť podľa vôle Božej. - Áno, je to vždy aroganciou voči Pánu Bohu, ak Boží ľud prestane myslieť na to, že Boh koná. Že koná aj vtedy, ak Jeho lásku stratí človek zo zreteľa. Ale to nie je zapríčinené tým, že by sa Boh vzdialil, to len ľud zabudol. Zabudol na Boha a sám sa vzdialil Bohu. - Nebyť toho, že Mojžiš bol v blízkosti Božej naplnený samou Božou podstatou, ktorou je láska, zrejme by všetci boli na mieste zotretí z povrchu zemského. Nebyť toho, že Mojžiš prosil o obmäkčenie Hospodina, stala by sa veľká tragédia. - Ako je to asi s nami, keď Boh vidí, že strácame zo zreteľa Božiu, konajúcu lásku? Keď prestaneme myslieť na to, že On je darcom života a všetkého, čo nám dáva. Keď sa snažíme pomôcť si sami, keď ignorujeme Jeho záujem o nás. - Boh nám daroval v Pánovi Ježišovi všetko. Urobil to preto, lebo aj nám chce len dobre. Aj nás chce doviesť do zasľúbenej zeme spasenia a večného života. Neodvracajme sa od Boha, keď koná v náš prospech, a to už vôbec nie vtedy, ak nás prepadne myšlienka, že Boh sa nám vzdialil. Práve naopak, vtedy túžme viacej po Jeho blízkosti, lebo sme sa mu vzdialili my sami. Poďme k nemu a prosme Ho, aby nám odpustil, aby skrze svojho Syna Pána Ježiša vzbudil v nás pevnú dôveru v Jeho spasiteľné konanie. Amen.