Slovak Czech English German Polish

Streda, 08. mája 2002

Naamán povedal:... tvoj služobník už nebude obetovať... iným bohom, len Hospodinovi. Rast náboženského života možno prirovnať rastu života človeka. Je v ňom prirodzený vývin, logické pokračovanie. Tak, ako pri stavbe domu. Vybudujú sa základy a postupne sa na nich stavia až po zastrešenie. Nie je múdre vracať sa späť alebo opustiť rozostavanú stavbu. Pre kresťana duchovný život sa začína už v detstve, prijatím svätého Krstu. Už vtedy sám nebeský Pán vkladá do srdiečka dieťatka zdravé semienka náboženského života, ktoré sa vo vhodnom prostredí zakorenia a vyrastajú v užitočnú bylinu. Tak, ako dieťa prijíma od narodenia materské mlieko a v sile tohoto pokrmu sa vyvíja, rastie a postupne prechádza na tvrdšiu stravu, tak i kresťan už od útleho veku si osvojuje najmä vďaka citlivej rodinnej výchove poznanie o svojom Stvoriteľovi, Vykupiteľovi i Posvätiteľovi. Naučí sa Ho poznávať a úprimne milovať. Každým dňom rozširuje svoj náboženský obzor o nové hodnoty. Rastie ako bylina zo zdravého semena, či ako stavba budovaná na pevnom základe. Kresťan sa nevracia k tomu, čo už prijal. Neopakuje svätý Krst, ale mocou Svätého Ducha snaží sa s vytrvalosťou traťového bežca ísť stále dopredu k zasľúbenému finále, ktorým je spása, večný život.