Slovak Czech English German Polish

Utorok, 21. mája 2002

Pamätaj, Hospodine, na svoje zľutovanie a milosť, ktoré trvajú od vekov. Obeť. Obetné praktiky starých pohanských náboženstiev slúžili jedinému cieľu - získať si priazeň božstva. Podobalo sa to dohode - dám ti príslušnú obeť a ty mi dáš to, čo potrebujem. V židovstve bolo chápanie obete iné. Nešlo o obchod s Bohom, ale o vzťah k Bohu. Obeť bola zároveň vyznaním viny. Stále sa musela obnovovať, aby človek mohol žiť v zmierení s Bohom. Ale aj takáto obetná prax viedla k povrchnosti a aj v Starej Zmluve zaznieva výrok: “...poslušnosť je lepšia ako obeť” (1S 15,22). - Pán Ježiš Kristus dal, svojím životom, týmto slovám obrovskú hĺbku a význam. Bol poslušný Božej vôli, ktorou bolo, aby sa stal obeťou za hriechy všetkých nás. Jeho obeť je raz a navždy platná a priniesla pre všetkých nás odpustenie, nový život a spasenie. - Kristus svojou poslušnosťou priniesol zmierenie. Vďaka Jeho obeti Boha môžeme nazývať Otcom a nemusíme žiť v neustálom strachu. Náš život dostal novú hodnotu. Kristova obeť nás postavila na nový základ a my máme možnosť žiť z Jeho odpustenia životom nádeje a radosti.