Slovak Czech English German Polish

Pondelok, 27. mája 2002

Čítali z knihy Božieho zákona stať za staťou, vysvetľujúc zmysel; tak pochopili, čo sa čítalo. Vierou poslúchol Abrahám. Pisateľ listu Hebrejom nám tu podáva stručný životopis Abraháma, verného Božieho služobníka. Celým jeho životom sa ako zlatá niť tiahne jeho poslušná viera. Veď to bolo na vtedajšie pomery šialenstvo - opustiť zaistený život uprostred ochrany rodového spoločenstva, opustiť vlasť a vydať sa do neznámej cudziny a neznámej budúcnosti, spoliehajúc sa len na počuté Božie volanie a Jeho zasľúbenie. Avšak Abrahám poslúchol a išiel, bez mapy a kompasu, bez hmatateľných záruk. Keď došiel do cieľa, nenašiel tam pripravenú neobsadenú krajinu, ale ako cudzinec a kočovník sa musel sťahovať z miesta na miesto medzi tamojším nie práve prívetivo naladeným obyvateľstvom. Dlhé roky musel Abrahám čakať na zasľúbeného syna, z ktorého malo vzísť veľké potomstvo a požehnanie pre všetky národy. Keď Abrahám očakávaného syna konečne dostal, a ten sa sľubne rozvíjal, tu ho zrazu Hospodin žiada od Abraháma späť. Nielen, že syna vytrhuje z rodičovskej náruče, ale akoby ruší všetky tie zasľúbenia siahajúce až do ďalekej budúcnosti. A Abrahám znovu poslúchol napriek všetkej logike. V poslednej chvíli mu Boh syna vrátil a s ním i všetky už takmer pochované nádeje. Takúto a ešte vyššiu poslušnosť vidíme neskôr u Pána Ježiša, ktorý bol poslušný až do smrti na kríži. - Pán Boh aj od nás očakáva poslušnú vieru. Aj nás vyvoláva zo zabývanosti v tomto svete ku životu akoby v cudzej zemi, lebo naša pravá otčina je v nebesiach. Chce, aby sme sa spoliehali nie na naše sily, ani na istoty tohoto sveta, ale len na Jeho zasľúbenie, na Jeho slovo. Zdá sa to byť bláznivé. Ale všetci, ktorí to s celou vážnosťou praktizujú, poznávajú, že na Boha sa možno vždy spoľahnúť. Skús to aj Ty!