Slovak Czech English German Polish

Piatok, 31. mája 2002

Mojžiš vystrel ruku nad more a Hospodin zaháňal more silným východným vetrom. Vypadnutie z milosti Božej. Vieme, že Boh je láska. Pán Ježiš povedal, že “kto prichádza ku Mne, nevyhodím ho” (Ján 6,37). Božia milosť však má aj hranice. V našom biblickom texte sme všetci veľmi dôrazne varovaní, aby sme nebrali Božiu milosť nadarmo. Je tu uvedený prípad Ezaua, ktorý premožený únavou a vyčerpanosťou po namáhavom a pravdepodobne neúspešnom love za jeden jediný pokrm sa vzdáva provorodenstva a s ním spojeného Božieho požehnania. Neskôr márne plakal, bol zavrhnutý, nenašiel možnosť pokánia. - Zdá sa nám to nespravodlivé, príliš tvrdý trest za ľudský, pochopiteľný priestupok. Pán Boh však lepšie pozná naše srdcia, dokonale vie, čo sa v nich odohráva. Vedel, nakoľko sú Ezauove slzy úprimné. Pán Boh nikdy nekoná nespravodlivo, nikdy sa nemýli. Telesný pôžitok, akokoľvek lákavý, nikdy nesmie mať prednosť pred Božími darmi. Na moje varovanie jednej v cudzoložstve žijúcej ženy ona povedala: “Čo ma je po večnosti, ja sa tu chcem mať dobre.” - Pán Ježiš nám ponúka oveľa viacej, než bolo ponúknuté Ezauovi. Pánu Bohu je Jeho obeť na kríži za nás príliš drahá, než aby dovolil ľahkovážne ju odmietnuť ako bezcenný tovar. Kiež je aj nám nadovšetko drahou! Varujme sa pohŕdať Božou milosťou.