Slovak Czech English German Polish

Nedeľa, 02. júna 2002

Ty si nádej Izraela, záchrana jeho v čase súženia. Milovať Boha nadovšetko. V druhej svetovej vojne zajali sovietski vojaci človeka, ktorý nijako nemohol preukázať svoju totožnosť. Vojaci nevedeli, čo s ním, nevedeli, či je to priateľ alebo skrytý nepriateľ. Sám zajatec o sebe tvrdil, že je Žid a že sa musel celé roky skrývať pred nebezpečenstvom smrti. Tu dôstojník dostal dobrý nápad. Žil kedysi v blízkosti židovskej rodiny a vedel, že pravoverní Židia tak, ako v dobe Starej zmluvy, tak aj dnes, musia denne odriekávať vyznanie: “Počuj, Izrael, Hospodin náš Boh, je jediný Hospodin…”. Vyzval zajatca, aby toto vyznanie odrecitoval. A dotyčný odrecitoval celý náš dnešný biblický text bez jediného zaváhania. To mu zachránilo život. - My nepatríme ku starozmluvnému ľudu. Ale časť tohoto vyznania označil Pán Ježiš za najväčšie prikázanie (Matúš 22,36), ktoré platí aj pre všetkých Jeho nasledovníkov. Aj my máme milovať Pána Boha nadovšetko. A pretože Pán Ježiš mohol povedať: “Ja a Otec sme jedno”, milujúc Pána Ježiša, milujeme Pána Boha. Apoštol Ján napísal: “My milujeme, lebo On prv miloval nás” (1.Jánov 4,19). My nemôžeme preukazovať našu lásku a vďačnosť priamo Pánu Ježišovi, ale miesto Jemu máme preukazovať lásku našim blížnym, Jeho najmenším bratom (Matúš 25,40). “Toto prikázanie máme od Neho, aby ten, kto miluje Boha, miloval aj brata” (1.Jánov 4,21). Každý z nás natoľko miluje Boha, nakoľko táto láska vyžaruje z nás v našom všednom živote. Je náš život jasným svedectvom, že milujeme Boha? Od toho totiž bude závisieť naša večnosť.