Slovak Czech English German Polish

Pondelok, 03. júna 2002

Hospodin bude súdiť medzi národami. Prekujú svoje meče na pluhové radlice a svoje oštepy na vinárske nože. Sloboda. Kto mi má čo rozkazovať? Či nie som slobodný človek? Veď aj ja mám svoj úsudok. Budem si robiť to, čo ja chcem... Takými slovami si veľmi často vyhradzujeme teritórium pre vlastné slobodné rozhodovanie. Je to prirodzené, veď ak by sme nemali slobodnú vôľu v rozhodovaní, tak by sme stratili vlastnú identitu. Slová, ktoré čítame v dnešnom odseku v liste Hebrejom, ktoré volajú k tomu, aby sme neodporovali Bohom vyjavenej vôli a Jeho zasľúbeniu, umocnené poukazom na trest za neposlušnosť z dejín Izraela a varovaním pred realitou Božieho súdu, ako keby túto našu identitu a slobodnú vôľu nechceli rešpektovať. Aký je to paradox, keď Stvoriteľ človeku slobodu dáva a hneď ju obmedzuje? Plnenie Božej vôle nie je obmedzenie, ale usmernenie našej vôle. Bezbrehá slobodná vôľa sa stáva svojvôľou, vedie k chaosu a sebazničeniu. Sloboda bez zodpovednosti je démonická. Boh nie je Bohom neporiadku, ale pokoja. Preto ani v našom rozhodovaní nechce svojvôľu, ale zodpovedné konanie, ktorého kvalitu prehodnotí Boží súd. Výzva textu “aby ste neodporovali Tomu, ktorý hovorí” nie je kopijou, ktorej hrot je namierený proti človeku, ale šípkou, ktorá mu ukazuje, ako nestratiť seba samého. Konaj a dívaj sa aj dnes v smere Bohom ti ukázanom.