Slovak Czech English German Polish

Streda, 05. júna 2002

Ty, Hospodine, si môj štít, si moja sláva; pozdvihuješ mi hlavu. Kritiky na adresu nadriadených nikdy nebolo dosť. Nie je tomu žiaľ inak ani v cirkvi. Aký je ten biskup nemožný. So seniorom sa vôbec nedá rozprávať. Náš farár je taký staromódny, stále nás obmedzuje, je brzdou nášho zboru... atď. Takéto slová nie sú výnimkou ani v dnešnej dobe a akosi prirodzene je ich počuť najviac zo strany mládeže. Pri takomto videní pôsobenia nadriadeného v cirkvi prichádza ako prirodzená reakcia ignorácia. Ak takýto človek si v dnešnom texte prečíta slová: “Poslúchajte si vodcov a buďte im povoľní...”, budú sa mu zdať tieto apoštolské napomenutia archaické, nekráčajúce s dobou. Veď dávno minuli doby, keď sa ľudia nekriticky, s úctivou poklonou skláňali pred cirkevnou vrchnosťou. Keď však pozorne čítame slová v liste Hebrejom ďalej, pochopíme, že tu nejde o pestovanie kultu nadriadených, ale o potrebný rešpekt voči úradu v cirkvi, bez ktorého by došlo k totálnemu chaosu. Je to akceptácia človeka, ktorý má úlohu v cirkvi “bdieť nad vašimi dušami, ako takí, ktorí budú účtovať z toho”. Nie je to sklonenie pred človekom ako takým, ktorý má určite tiež svoje chyby, ale prijatie služby tých, ktorí sú ustanovení ako strážcovia na hradbách Jeruzalema (Izaiáš 62,6). Úrad v cirkvi nie je brzda, ale záruka správneho vývoja cirkvi. Keď pochopíme veľkosť a dôležitosť tejto služby, potom slová neprogresívnej ješitnej kritiky vystriedajú slová modlitby za požehnanie tejto služby v cirkvi (v.18). Skúsme sa v cirkvi namiesto ignorácie a neplodnej kritiky viac modliť za tých, ktorí boli ustanovení ako strážcovia na hradbách Jeruzalema a uvidíme, že Boh pokoja nás všetkých učiní spôsobnými na všetko dobre (verše 20-21).