Slovak Czech English German Polish

Utorok, 11. júna 2002

Keď budeš v biede a v posledných dňoch ťa postihnú tieto veci, navrátiš sa k Hospodinovi a poslúchneš jeho hlas. Horlivosť. Keď sa zamýšľam nad slovami dnešného textu z proroka Ámosa, neustále sa my tisne do hlavy príbeh jedného veriaceho človeka. Človeka, ktorý v mladosti prijal Pána Ježiša Krista za svojho Spasiteľa. Prvé roky po obrátení pripomínal horiacu fakľu, ktorá žiari a vydáva nádherne svetlo, ktoré svieti celému jeho okoliu a vydáva mohutné svedectvo o tom, že jedine viera v Ježiša nám otvára cestu k večnému životu. No postupne oheň hasol, ale on sám si neuvedomoval, že plameň jeho viery slabne, pretože našiel zdroj akoby novej sily. Stal sa z neho odborník na slávnosti a liturgiu. Za tie roky, ktoré žil v cirkvi, spoznal takmer všetkých farárov a kazateľov a dnes vie presne povedať, kto je dobrým liturgom, kto slabým rečníkom a ktorý laicky pracovník je obetavý. Jednoducho žije od slávnosti po slávnosť od nedele k nedeli. Nič mu neunikne, je tak zaneprázdnený, že si pri svojej aktivite nevšimol, že horiaca fakľa jeho viery už nejaký čas vôbec nesvieti. Kde je naše srdce? Čo vyhľadávame na mnohých slávnostiach, ktoré máme v cirkvi? Ježiša, alebo ľudskú slávu?