Slovak Czech English German Polish

Štvrtok, 13. júna 2002

Hľa, ani nebesá a nebesá nebies nemôžu ťa obsiahnuť! O čo menej tento dom, ktorý som postavil. Hrdinovia, či modlitebníci. Ľudia vždy milovali a milujú hrdinov. Niet národa, ktorý by sa s pietou a úctou neskláňal nad hrobmi ľudí, ktorí obetovali svoj život za slobodu, alebo nezávislosť svojej zeme a národa. Azda každý Slovák už zažil ten neopakovateľný pocit hrdosti a úcty, keď stál na Bradle, alebo sa prechádzal po národnom cintoríne, či iných národných pamätníkoch. Je to zvláštna Božia milosť, keď môže mať národ takýchto ľudí. Ale okrem veľkých hrdinov je požehnaním národa, keď má mužov a ženy, ktorí si viac ako iní uvedomujú našu hriešnosť a skazenosť a dňom a nocou volajú k Bohu o jeho milosť a prosia za nás všetkých Boha o odpustenie. V Biblii je na mnohých miestach písané o takýchto ľuďoch. Ámos je len jeden z mnohých, ktorí prosili Boha. Neviem, či sú dnes medzi nami takýto modlitebnici, ale jedno viem iste: pokiaľ nebudú medzi nami ľudia, ktorí nás volajú k pokániu a k zmene života, stratíme nádej na záchranu.