Slovak Czech English German Polish

Sobota, 15. júna 2002

Povedal Abrám Lótovi: Nech nieto sváru medzi mnou a tebou, ani medzi tvojimi a mojimi pastiermi, veď sme príbuzní. Chrám. Pre starých Izraelcov boli ich svätyne miestami, kde cítili istotu, že napriek všetkému, čo v živote napáchali, Boh sa nad nimi nakoniec zmiluje a dá veci aj bez ich pokánia do poriadku. Keďže tieto stavby stáli na vrchoch, vyzerali vždy veľmi dôstojne a naozaj akoby na veky. No dnes o týchto svätyniach, ktoré stáli v Bételi a Dáne a boli hlavnými kráľovskými svätyňami Severného Izraela, nevieme okrem biblických správ vôbec nič. Ani ten najpodrobnejší archeologický prieskum nenašiel presné miesto, kde boli. Jednoducho Boh nechal zbúrať tieto svätyne tak, ako aj neskôr Jeruzalemský chrám, lebo Jemu vždy išlo a ide v prvom rade o ľudské srdce a nie o naše honosné stavby. - Na druhej strane more predstavovalo pre vtedajších Izraelcov niečo temné, neisté, z čoho mali strach a obavy. Verili, že v mori je skrytá obluda, Leviatán, ktorá predstavovala chaos a rozklad. Preto, keď napokon národ nepočúvol Boží hlas, ktorý ho volal k pokániu, Boh ho vydal na pospas týmto temným silám.