Slovak Czech English German Polish

Sobota, 22. júna 2002

Môj Boh mi presvecuje temnotu. Ak svetlo prestane byť svetlom... Známa múdrosť hovorí, že Pán Boh nemá iné ruky a iné nohy, ako tie naše, aby prostredníctvom nich plnil svoju vôľu na zemi. Samozrejme, že Pán Boh môže presadiť to, čo chce, aj bez nás. Ale tento výrok nám pripomína vážny záväzok, ktorý máme na svete ako Božie deti. Pán Ježiš Kristus to vyjadril slovami: čokoľvek ste urobili alebo neurobili jednému z mojich najmenších, mne ste to urobili, alebo neurobili. Dvojnásobne platí tento záväzok pre všetkých tých, ktorí sú druhým ľuďom predstavení. Prorok Ozeáš spomína predovšetkým kňazov, ktorí boli v národe nielen duchovnými, ale aj spoločenskými vodcami. Napomenutie proroka Ozeáša platí preto každému, komu sú zverení blížni, aby ich vychovával, aby im slúžil, viedol ich ku Pánu Bohu, k pravde, láske a pokoju. Ak ten, kto má druhého viesť k dobrým hodnotám, sám prepadne zlému, ako môže splniť svoju učiteľskú a vychovávateľskú úlohu? Lampa, ktorú zahádžeme blatom, špinou, veľa svetla nevydá. Takto zašpinená žiarovka sa len skôr prehreje a vypovedá službu. Ku sebazničeniu vedie cesta všetkých predstavených, ktorí sa nechcú nechať očisťovať Pánom Bohom.