Slovak Czech English German Polish

Streda, 26. júna 2002

V súdení budem s ním, vytrhnem ho a oslávim. Oficiálne a neoficiálne náboženstvo. Hospodin dal svojmu ľudu svoju zmluvu a zákon (v našom texte označený ako “naučenie:” v.1). Zmluva zdôrazňuje záväzok vernosti z Božej strany; zákon záväzok poslušnosti, ktorý na seba berie Boží ľud. Ten však neverí, že Pán Boh mu chce príkazmi svojho zákona dobre. Pokladá ich za cudzie (v.12); za dobré azda pre niekoho iného, no nie pre seba. Prestupovaním Božieho zákona zrušil ľud Božiu zmluvu. Hriech však so sebou prináša trest. Situáciu možno charakterizovať ako pestovanie dvojakého náboženstva. Oficiálne je Bohom Hospodin, neoficiálne to, čo sa dá vidieť, ohmatať: modly - pozlátené sošky drevených býčkov, ktoré si Boží ľud zhotovoval podľa vzoru pohanov. Nepestujeme takéto dvojaké náboženstvo aj my? Oficiálne je Bohom Hospodin, Ústava SR sa odvoláva na cyrilo-metodskú (t.j. kresťanskú) tradíciu. Neoficiálne je bohom majetok, auto, dom… Takto sejeme vietor (v.7), čoho žatvou je víchor - smršť. Potom voláme k Pánu Bohu, aby zmiernil naše ťažkosti, no spravidla nestojíme o to, aby On zmenil náš život. Takéto modlitby nepomôžu. Pretože dovolávať sa svojho podielu na Božej láske, klamne sa uisťovať o príslušnosti k Božiemu ľudu a pritom životom dosvedčovať opak, to môže skončiť len rozčarovaním. Nie je chybou, ak je v našej krajine prítomných mnoho vonkajších znakov viery (nastavaných chrámov, veľa náboženských podujatí v. 13-14). Pán Boh sa však pýta, čo je za fasádou?