Slovak Czech English German Polish

Piatok, 28. júna 2002

Nehovor: Ako mne spravil on, tak ja spravím jemu; odplatím každému podľa toho, čo vykonal. Pán Boh nie je človek - našťastie! V Knihe proroka Ozeáša je viackrát od Božieho ľudu požadovaný návrat k Hospodinovi - obrátenie. V tejto kapitole je však zvestovaný Boží návrat k ľudu. Tým dosahuje Ozeášovo posolstvo svoj vrchol. Je nám dovolené nazrieť do Božieho srdca. Srdca nebeského Otca, ktorý, aj keď sa (ako Izrael) o Neho nezaujímame, On sa predsa neprestáva zaujímať o nás. A zďaleka nie iba zdvorilo, formálne sa zaujímať, ale On sa nás neprestáva vždy s obetavou, novou a novou láskou otcovsky ujímať. Ak o dejinách Božieho ľudu platí, že sú dejinami jeho odchodov - odpadnutia od Hospodina a zároveň dejinami Božích návratov - Božieho hľadania zblúdilých a stratených, málokde to Biblia vykresľuje s takou citlivosťou a súcitom, ako práve v tejto kapitole. V tom, ako zostáva Božia láska nepochopená, neopätovaná, ba dokonca ohrdnutá, môžeme spoznávať aj samých seba, naše odchody od Pána Boha, našu nevďačnosť. Navzdory neochote navrátiť sa k Hospodinovi, On zostáva trpezlivý. Ak aj trestá, tak len s krvácajúcim srdcom, lebo zmyslom Jeho súdu nie je záhuba. Aj trest je výrazom o nás usilujúcej sa Božej lásky. Pán nie je náchylný k hnevu, naopak, ochotne upúšťa od svojho oprávneného trestu. Táto Božia láska zostáva pre nás nepochopiteľnou. Pán Boh nie je človek - na naše šťastie! Nepočína si podľa príslovia: Ako mne spravil on, tak spravím ja jemu; odplatím každému podľa toho, čo vykonal (Príslovie 24,29). Nadovšetko láskou tu predstavenou Pán nemiluje výlučne len svoj ľud, ale v Ježišovi Kristovi ju zvestoval a priniesol všetkým ľuďom - celému svetu (Ján 3,16). No ako kedysi od Izraela i od nás čaká, že na ňu odpovieme vierou. Nenechajme nebeského Otca na túto odpoveď márne čakať. Uškodili by sme tým predovšetkým sami sebe.