Slovak Czech English German Polish

Streda, 10. júla 2002

Hospodin ma poslal,... aby som mohol dať smútiacim Siona veniec namiesto popola, olej radosti namiesto smútočného rúcha, chválospev namiesto malomyseľnosti. Ježiš oživuje! Jeden brat sa v prednáške verejne vyjadril, že mu až tak na vlastnom pohrebe nezáleží, lebo on tam už nebude, len jeho neživé telo.  U niektorých poslucháčov to vyvolalo pohoršenie. Potom mu funkcionár zboru tlmočil názor týchto ľudí, aby ho vraj psy roztrhali. Tento brat sa bránil otázkou, že ako boli pochovaní kresťania, ktorých roztrhali divé šelmy v arénach, zomreli v koncentračných táboroch, a sám Pán Ježiš mal aký pohreb? Žiaden spevokol mu nespieval, ani významný náboženský vodca tam nekázal. Pán Ježiš prekazil dva pohreby (syn vdovy - Lukáš 7,14 a Jairova dcéra - Matúš 9,25) a Lazara vyvolal z hrobu (Ján 11). L. Schneider, mesiánsky žid, píše: “Radím každému kresťanovi, ktorý je zvyknutý na okázalé pohreby, aby sa zúčastnil nejakého židovského pohrebu, pretože ten je pre mnohých až desivo jednoduchý. V židovstve jednoducho neexistuje svätá smrť, ale svätý je život.” Máme však vyjadriť hlboký súcit a snažiť sa potešiť zarmútených. Kult pohrebov a smrti patrí skôr pohanským náboženstvám. Náš Pán Ježiš je však vzkriesenie a život, a ten, kto verí v Pána Ježiša, aj keby zomrel, žiť bude (Ján 11,25).