Slovak Czech English German Polish

Sobota, 13. júla 2002

Náš Boh zmenil kliatbu na požehnanie. Božia láska! Počul som príbeh o mužovi, bratovi, ktorý zomieral v ruskom zajatí. Bol tam pre vieru v Pána Ježiša a veľmi sa trápil pre starobu a choroby. Nemohol zomrieť, hoci sa aj bratia prihovárali za jeho smrť. Vždy, keď sa spoločne modlili modlitbu Pánovu a prišli na slová, “odpusť nám naše viny, ako aj my odpúšťame svojim vinníkom”, tento brat tieto slová nemohol vysloviť. Bol totiž svedkom, keď ho zatýkali, že boľševici mu pred jeho očami umučili ženu a deti, zabili ich, podpálili dom, a tak ho odviedli. Nemal silu im odpustiť. Potom bratia, keď toto zistili, položili na neho ruky a on mohol vysloviť túto vetu, odpustil svojim trýzniteľom. Láska Božia sa rozliala v jeho srdci a v tom momente aj zomrel a odišiel “domov”. “Milosrdenstvo chcem a nie obeť” (Matúš 9,13). Milosrdenstvo je lepšie ako zákon, lebo milosrdenstvo otvára dvere do života. Zákonníci a farizeji odmietli Pána Ježiša, odmietli milosrdenstvo. A čo my? Ako sa modlíme modlitbu Pánovu?