Slovak Czech English German Polish

Utorok, 06. augusta 2002

V zhromaždeniach velebte Boha! Kto zhrešil - tento a či jeho rodičia? Túto otázku položili učeníci Pánovi Ježišovi, keď idúc cestou stretli človeka slepého od narodenia. Otázka vyjadruje presvedčenie, s ktorým sa často stretávame aj dnes, totiž: že každá choroba a nešťastie je trestom za hriech. Toto zmýšľanie musíme odmietnuť ako nebiblické. - Je pravdou, že mnohé choroby a nešťastia si zapríčiníme sami. Keď niekto nerozvážne uzavrie manželstvo a potom trpí, je to jeho vina. Aj mnohé choroby sú následkom nezdravého spôsobu života. Sú deti, ktorým skazili život ich vlastní rodičia. Ale sú aj také choroby a nešťastia, ktoré nie sú následkom osobných hriechov. Dopúšťa ich Pán Boh, aby nám otvoril náš duchovný zrak. Aby sa pri nás dokázali Božie skutky, ktoré vedú k našej spáse. Nezabudnime na to, keď sa niečo také dostane do nášho života (Príslovia 3,11-12). - A nezabudnime ani na ďalšie, na čo nás tento príbeh upozorňuje. Učeníci chceli filozofovať o Božom skrytom konaní. Pán Ježiš poznal jedno: Tento človek je poslaný od môjho Otca, aby na ňom boli zjavené skutky Božie. A uzdravil slepca. Aj pre nás a aj pre dnešný deň platí, že v Ježišovom mene máme konať skutky, na ktorých sa zjavuje sláva Božia (Matúš 5,16). Prichádza noc, keď nikto nebude môcť pracovať.