Slovak Czech English German Polish

Štvrtok, 08. augusta 2002

Boh dovidí až po konce zeme a vidí všetko pod nebom. Zvrátená zbožnosť. Farizeji už po druhý raz predvolávajú na výsluch Ježišom uzdraveného slepca od narodenia. Snažia sa div uzdravovania nejako sproblematizovať a očierniť. Robia tak preto, lebo sú posadnutí nenávisťou voči Ježišovi. Nútia uzdraveného, aby sa stotožnil s ich argumentami. Keď sa tento drží statočne, keď vyjadrí otvorene svoju mienku o Ježišovi a vydá o Ňom pravdivé svedectvo, zahoria aj voči nemu nenávisťou, osopia sa na neho a vyhostia ho. - Z celého sporu bije do očí zaslepená zvrátená zbožnosť. Jedno latinské príslovie hovorí: “Keď sa to najlepšie pokazí, stáva sa najhorším.” Žiaľ, tak to môže dopadnúť aj so zbožnosťou. Farizeji sa sami pokladali v cirkvi za zbožnú elitu. Žili v domnienke, že len ich zbožnosť Pán Boh odobruje a len ich spôsob života si cení. Ich pýcha zrúcala v nich všetko cenné, čo pravá zbožnosť človeku dáva: dobrotu, lásku, úprimnosť, pravdivosť. Keď sledujeme tento proces, musíme sa každý vrátiť ku sebe a skúmať, aké miesto dávame v svojich myšlienkach, slovách a skutkoch nenávisti a lži. Nimi sa dá odmerať presne naša vzdialenosť od Pána Boha. Ak zistíme, že majú u nás priestor, mali by sme sa zľaknúť, robiť pokánie, hľadať očistu života.