Slovak Czech English German Polish

Nedeľa, 11. augusta 2002

Hospodin, môj Boh bude s tebou. Nezanechá ťa, ani ťa neopustí, kým sa neukončia všetky práce pre službu pri dome Hospodinovom. Pravé pokánie. Dávidov hriech bol mimoriadne ťažký. Spáchal cudzoložstvo, podvod a vraždu. Potom svoj hriech dlho skrýval a tajil. Aké vnútorné muky pritom prežíval, to vyjadril v Žalme 32,3-4. Ale potom, keď k nemu prišiel prorok Nátan a zvestoval mu Boží súd, hlboko sa pokoril a vyznal: “Zhrešil som” (2.Samuelova 12,13) Jeho pokánie bolo pravé. Neobviňoval ženu Betšebu, že ho provokovala, keď sa mu ukázala. Nezmenšil svoju vinu ani sťažnosťou na pomery a okolnosti, za ktorých došlo k jeho hriešnemu pádu. Obžaloval bez okolkov iba sám seba: “Zhrešil som.” A našiel milosť, odpustenie a nový začiatok. Doslova to isté vyznanie: “Zhrešil som” (1.Samuelova 15,24) vyriekol predtým kráľ Saul, keď ho v jeho hriechu napomenul prorok Samuel. A predsa je podstatný rozdiel medzi pokáním Saula a pokáním Dávida. Saul sa kajal, ale pritom sa snažil svoju vinu zmierniť. Vyhováral sa na iných, na ľud, na pomery, do ktorých ho vohnal hriech. Jeho pokánie nebolo pravé, bolo povrchné. Nenašiel milosť v Božích očiach. Aké je naše pokánie? Odpustenie hriechov pre krv Pána Ježiša Krista je najväčší dar, ktorý môžeme dostať. Pre odpustenie je len jedna prekážka: naše zapieranie a naša neúprimnosť (1.Petra 5,5).