Slovak Czech English German Polish

Pondelok, 19. augusta 2002

Báli sa všetci pohania... a museli uznať, že to dielo sa uskutočnilo pomocou nášho Boha. Viera činná skrze lásku. Keď povieme viera, náboženstvo, cirkev, obyčajne sa nám vynoria v mysli obrazy ako kostol, bohoslužby, kázeň Božieho slova, návšteva bohoslužieb, svätenie nedele a podobné veci. Ďalej hovoríme, že pobožní sú tí, ktorí chodia do kostola a bezbožní sú tí, čo do kostola nechodia. Apoštol Ján akoby celkom zabudol na plné chrámy, pobožné zástupy. Hovorí o niečom celkom inom. Prenáša náboženstvo a vieru do medziľudských vzťahov. Kto miluje brata, zostáva vo svetle, ale kto nenávidí brata, je vo tme a nevie, kam ide. Zrazu je náboženstvo a viera o niečom celkom inom. Zrazu sú okolo teba ľudia, ktorí čakajú na tvoju lásku, na tvoje odpustenie, na tvoje “prepáč, nechcel som”, na tvoje ďalšie a ďalšie prejavy viery. Možno celkom blízki ľudia. Manžel, manželka, deti, rodičia… K viere nepochybne patrí ovocie. V liste Galaťanom 5,22-23 je sčasti vymenované: láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, nežnosť, dobrotivosť, vernosť, krotkosť, zdržanlivosť. Viera a zbožnosť, to nie sú len sviatočné šaty a návšteva bohoslužby, ale oveľa viacej tvoj vzťah k Bohu i ľuďom. Vzťah lásky. Svet dychtí po takom kresťanstve, ľudia okolo teba ho hľadajú aj u teba.