Slovak Czech English German Polish

Streda, 28. augusta 2002

Kvôli sebe samému, Pane, rozjasni svoju tvár nad svojou spustošenou svätyňou. Božia láska v nás. Božie slovo nás vyzýva k tomu, aby sme sa milovali. Má na to oprávnený nárok a tým je Boh sám. Boh je láska a je pochopiteľné, že ak je niekto v Bohu, je v láske a ak je v niekom Boh, tak je v ňom aj láska. Boha vidieť nemôžeme, ale lásku áno. Ak niekto hovorí, že miluje Boha, že Boh je v ňom a nemiluje brata, natíska sa otázka, akého boha to má vo svojom srdci, keď nemiluje? Nemôžem Boha oddeliť od lásky - že Boha prijmem, ale Jeho lásku nie. Biblia nám hovorí, že taký človek je klamár. Snaží sa oklamať Boha aj ľudí. Hoci sa nám môže takáto forma kresťanstva javiť akokoľvek nelogická, veselo prekvitá. Koľko nevraživosti, ba až nenávisti je v nás! Kde sa to len v nás berie? Božiu lásku rovnako nemôžeme oddeliť od kríža Pána Ježiša. Nielen preto, že na ňom zomrel Boží Syn, ako dôkaz Božej lásky, ale aj preto, že spolu s Ním musíme každodenne križovať naše vlastné ja, ktoré sa Božej láske protiví. Ak moje ja nie je na kríži, nikdy nedokážeme milovať Božou láskou. Tam je moje miesto. Kedykoľvek sa snažím moje ja sňať z kríža, hneď ožíva a prináša svoje ovocie, ovocie tela. Ak sa chcem učiť milovať, musím sa učiť križovať svoje ja.