Slovak Czech English German Polish

Piatok, 30. augusta 2002

Zabudol Boh na zmilovanie, odoprel v hneve svoje milosrdenstvo? Pán Ježiš Kristus je Boží Syn. Toto svedectvo v nás je veľmi dôležité. Na ňom stojí celá naša viera, spasenie a život. Apoštol Ján nás preto v tejto otázke nechce nechať na pochybách, lebo je to kľúčová otázka. Pán Ježiš, ako Boží Syn, prichádza na zem “skrze vodu a krv, nielen skrze vodu, ale skrze vodu a krv”. Voda symbolizuje Božie požehnanie a duchovné občerstvenie, ale tiež sa spája s večným životom a myšlienkou očistenia pri krste. Vodu, či už to chápeme ako Božie požehnanie, alebo krst, nemôžeme oddeliť od krvi - smrti Pána Ježiša. K viere, že sme zachránení, nás oprávňujú tri skutočnosti: - to, že sa dal Ježiš Kristus pokrstiť, akoby bol hriešnik, - to, že namiesto nás zomrel na kríži ako zločinec a - to, že sme dostali Ducha Svätého, ktorý nám to potvrdzuje. Ešte vážnejšie vyznieva svedectvo, ktoré vydávajú na nebi Otec, Slovo a Duch Svätý. “Kto neverí Bohu, ten ho urobil klamárom”. Svedectvo o Pánu Ježišovi je také jasné a jednoznačné, že nemáme výhovorky. Preto apoštol Ján môže s istotou napísať: “Kto má Syna, má život, kto nemá Syna Božieho, nemá života.” Neberme na ľahkú váhu ani nezostávajme ľahostajní k tomuto svedectvu. Je to svedectvo živého Boha o svojom jednorodenom Synovi, ktorého nám dal za Spasiteľa.