Slovak Czech English German Polish

Streda, 04. septembra 2002

Od východu slnka až po jeho západ je veľké moje meno medzi národmi - vraví Hospodin. Konečné rozhodnutie je u Boha. Človek je vo svojom vnútri stále ten istý. Rovnako ako za čias proroka Sofoniáša, tak i dnes prežívame smútok i radosť, sklamanie i nádej, únavu i plnosť života, bezstarostnosť i úzkosť. Preto je prorocká zvesť vždy stále aktuálna. Proroci plnili v spoločnosti funkciu hlasu svedomia. Čo iní v rušnom tempe života prepočuli, to oni zachytili a oznamovali. Boli Božím hlasom, ktorý znel do nášho sveta. Ak sa nám darí, keď sme zdraví a plní síl, ak sme na vrchole, zdá sa nám, že všetko máme vo svojich rukách. Spoliehame sa na moc vplyvu, peňazí, či postavenia. Hrdo dvíhame svoju hlavu a myslíme si, že všetko, čo máme, máme vďaka svojmu nadaniu a schopnostiam, že je to náš výkon, naše majstrovstvo. Do tohoto nášho sveta však zaznieva Boží hlas: “Raduj sa… choď po cestách, na ktoré ťa tiahne srdce a kam si žiadajú tvoje oči; no vedz, že Boh ťa za to všetko privedie na súd.” Boh je ten, ktorý vidí všetky naše skutky. Pozná naše myšlienky prv, ako ich vyslovíme. Každý z nás by mal žiť vo vedomí, že Boh raz, keď sa skončí dráma dejín, ako vševládny Pán, zasadne na súdny stolec a každý človek sa bude musieť zodpovedať za svoj život. Boh nechce nikoho odsúdiť. Preto poslal svojho Syna na svet, aby na Neho vložil neprávosti všetkých nás. Kto sa chopí tejto zvesti a urobí ju centrom svojho života, nemusí mať strach zo stretnutia so vševládnym Pánom sveta.