Slovak Czech English German Polish

Štvrtok, 05. septembra 2002

Či si si to sám nezapríčinil tým, že si opustil Hospodina, svojho Boha, keď ťa viedol cestou? Pokánie - návrat do Božej blízkosti. Premeškali ste už nejakú príležitosť a neskôr ste si to vyčítali? Trápili ste sa pre to? Ak áno, potom mi dáte za pravdu, že to nie je nič príjemné. Proroci oznamovali Božiemu ľudu, že Boh túži po spoločenstve s človekom, lebo len život s Bohom, ktorý je základom a prameňom života, je pravým a naplneným životom. Vo vzťahu s Ním človek prežíva pravé šťastie a zmysel života. Kto sa vzdiali z Božej prítomnosti, dostáva sa na šikmú a klzkú plochu. Boh však nikdy človeka neopúšťa. Je to človek, ktorý opúšťa svojho Stvoriteľa. Boh nikdy nie je ďaleko od nás. Stojí vždy blízko nás, aby mohol počuť naše volanie, aby mohol pomôcť, zasiahnuť. Je dobré byť v Božej blízkosti. A ak by sa nám niekedy stalo, že sa od Neho vzdialime, zoberme si prorokovu výzvu k srdcu. Cesta sebaobhajovania a ospravedlňovania nevedie k Bohu, je to iba cesta úprimného pokánia. Pokánie nám ponúka šancu nového začiatku, nového vzťahu, ktorý by mal byť hlbší, pevnejší, vernejší. Preto si nenechajme nikdy ujsť príležitosť pokánia.