Slovak Czech English German Polish

Nedeľa, 08. septembra 2002

Beda tým, čo vymýšľajú neprávosť a pášu zlo,... lebo majú moc v rukách. Božie oslobodenie. “Boh stvárnil človeka z prachu zeme a vdýchol mu do nozdier dych života” - podáva nám správa o stvorení sveta zvesť odetú do obraznej reči. Táto správa nám nechce povedať o modelárskych sklonoch Stvoriteľa. Veď ani prach nie je modelárskou hmotou. V zmysle slov 8. žalmu je to úžas nad Božou milosťou a láskou k nám. On večný, nesmrteľný sa skláňa k nám “ku prachu”, ku smrteľným. On vševládny sa ujíma nás - v mnohom ohľade limitovaných. On zdroj a základ života nám prepožičiava dych života, aby sme žili a tvorili na jeho slávu. Toto láskavé sklonenie Stvoriteľa je najzrejmejšie a najjasnejšie v obeti Pána Ježiša Krista, ktorý súc Bohom, ponížil sa, stal sa človekom, aby sme sa my ľudia, sa mohli stať Božími. V tomto vzťahu Boha k nám jeho láska nemá hraníc. Vydáva sa za nás až po sebaobetovanie. Táto správa o stvorení nás nechce viesť ku špekuláciám, ako Boh tvoril svet a tvorstvo. To je úloha vedy, aby rozpoznala Božie kroky v tvorení. Pre nás je dominujúci zmysel a cieľ tohoto všetkého. A ten je nám zrejmý. Boh nás z lásky stvoril, dal nám hodnotu Božích detí, hoci sme len “prach”. Túži nás sprevádzať týmto životom ako Otec a raz, keď príde náš čas, zavolá nás k sebe, aby sme sa po čase pútnictva usadili u Neho, v nebeskej domovine, k trvalému pobytu.