Slovak Czech English German Polish

Streda, 11. septembra 2002

Boh im spôsobil radosť. Aj ženy a deti sa radovali a prejavy radosti Jeruzalema sa ozývali naďaleko. Predsa! Počas štúdia v Nemecku som často navštevoval jedného evanjelického farára. Do pamäti sa mi zapísal masívny, do dreva vyrytý nápis, ktorý mal zavesený nad dverami vo svojej pracovni. Bolo to vlastne iba jedno slovo: Dennoch! - Predsa! Dlho som nechápal, čo to má znamenať, čo to má spoločné s vierou. Až pribúdajúce roky mi postupne odhaľujú, akým hlbokým vyznaním viery je to jedno slovo - Predsa! Keď všetky okolnosti nasvedčujú tomu, že už je všetko stratené, Boh predsa zasahuje. To bola skúsenosť proroka Abakuka. “Hoci figovník nekvitne”, hoci krajina je spustošená, on sa predsa môže radovať (v.17n). Prečo? Lebo Boh mu dáva nahliadnuť do svojich plánov. Nežije viac v nevedomosti a neistote. Môže vidieť, že udalosti, ktoré sa teraz pri obmedzenom pohľade zblízka zdajú byť nezmyselné, pri pohľade na budúcnosť nadobúdajú nový, hlboký zmysel. Boh hovorí svoje “predsa” vždy znova aj v našom živote. To je nádej, ktorú máme v Ježišovi Kristovi. To je budúcnosť, do ktorej nám Pán dáva nahliadnuť, aby sme nepodliehali sklamaniam, keď okolo seba vidíme zlé a nezmyslené veci. “Videl som Tvoje dielo, Hospodine! Oživ ho v najbližších rokoch!” Táto Abakukova prosba nás inšpiruje, aby sme aj dnes pozerali na svoj život i na život okolo seba ako na dielo Božie, ktoré On, napriek spustošeniu predsa obnoví.