Slovak Czech English German Polish

Štvrtok, 12. septembra 2002

Bože Izraela! Ty sám si Bohom všetkých kráľovstiev zeme. Ty si učinil nebesá i zem. Čo mám z toho? Dnešný deň, ako každý iný, prináša so sebou rôzne povinnosti a úlohy. Vo väčšine prípadov vieme dosť presne, akú odmenu za splnené úlohy dostaneme. A predsa asi každý z nás musí povedať, že otázka, ktorú kladie Kazateľ (1,3): “Aký osoh má človek zo všetkej svojej lopoty, ktorou sa umára pod slnkom?”, je aj našou otázkou. Čo mám z toho všetkého? Čo mám z toho, keď poctivo pracujem? Veď koľkým darebákom sa vodí lepšie ako mne. Ale či je toto zmysel Kazateľovej otázky? Zdá sa, že tu ide skôr o to, aby sme pochopili, aké sú medze nášho snaženia. Často sa dostávame do nebezpečia, že ako odmenu, ako osoh zo svojej práce by sme chceli mať vplyv, možnosť meniť veci okolo seba. Svojím vplyvom chceme ovládať ľudí, ktorí sú odkázaní na výsledky našej práce. Svojím spoločenským postavením, ktoré si usilovnou prácou získame, chceme meniť veci okolo seba, zaviesť “nové” poriadky. Slová knihy Kazateľ nás upozorňujú, aby sme neprepadli ilúzii, že svojou “lopotou” ovládneme svet okolo seba. Sú tu hranice, ktoré musíme rešpektovať. Odráža sa v nich zvrchovanosť Božia. On je Bohom pokolení, s ktorými aj my prichádzame a odchádzame (v.4). On je Bohom vesmíru (v.5) a živlov zeme (v.6 a 7), ktoré sú naším životným priestorom a na ktoré sme odkázaní.