Slovak Czech English German Polish

Nedeľa, 15. septembra 2002

Ak sa bezbožný odvráti od svojej bezbožnosti, ktorú páchal, a bude uskutočňovať právo a spravodlivosť, ten zachová svoj život. Duchovná únava? Únava dolieha na človeka v rôznych oblastiach života. List Hebrejom hovorí aj o únave v duchovnom živote, o “ochablých ramenách a podlomených kolenách” (Hebrejom 12,12). Tí, čo prv svoju vernosť a duchovnú silu dokázali aj v utrpení pre vieru, sú teraz unavení (Hebrejom 10,32). Poznáme takýto stav veľmi dobre aj na sebe, alebo na našich blížnych. Doliehajú na nás najrozličnejšie útoky, nedorozumenia, alebo musíme zápasiť s vlastným hriechom. Musíme sa vyrovnávať so sklamaniami, ohováraním, nevidíme výsledky nášho snaženia. To všetko nás oberá o duchovnú silu. Iste veľmi dobre rozumieme, čo znamená únava v duchovnom živote. Ako liek proti tejto únave sa nám, v našom texte, ponúka dôvera. Ona je spojená so zasľúbením veľkej odmeny. Dôvera nie je spoľahnutím sa na nejaké vopred vyslovené záruky. Dôvera je spoľahnutie sa na určitú osobu, ktorá má plnú slobodu rozhodnúť sa vo svojom konaní, ako chce a kedy chce. Spoľahnúť sa na to, že túto svoju zvrchovanosť a slobodu použije s láskou v náš prospech. Nestratiť dôveru, aj napriek duchovnej únave znamená spoľahnúť sa na Pána Boha, že On neurobí nič, čo by nás v našej únave, úplne zničilo. Práve naopak! Vieme, že On, aj keď môže, nechce nás zničiť, ale chce, aby sme žili večne. Tak Ho poznáme, a preto Mu môžeme dôverovať.