Slovak Czech English German Polish

Pondelok, 16. septembra 2002

Radostne slúžte Hospodinovi, prichádzajte pred neho s jasotom! Tie naše zbožné reči. V dnešný deň nás Kazateľ upozorňuje na zbožné reči. Na kultúru reči v otázkach viery, jej vyznávania. Na prvé miesto kladie úspornosť. Úprimná viera nepotrebuje mnoho slov, ale viacej lásky. Zbožné reči často bývajú hrobárom živej viery, ohrozujú ju a oslabujú. Mnohí za ne skrývajú dokonca svoju bezbožnosť a zlé skutky. Všetko prevrátia, odôvodnia, prekrútia. - Pán Boh nám dal pôvodne dar reči na to, aby sme mohli vyjadriť to, čo cítime, my však mnohokrát používame reč na to, aby sme zakryli svoje pocity. Ak sme pozorní, neraz prichytíme pritom sami seba. A veľmi často iných. Zdá sa, že problém Kazateľovej doby je aj problémom dnešnej zbožnosti. Reči, reči, reči. Priveľa rečí. Inflácia slov. Svet čaká na skutky lásky. Nedajme sa pomýliť tými, ktorí veľa, pekne a zbožne rozprávajú. Pán Ježiš na to často poukazoval a hovoril v tejto súvislosti o pokrytectve (Matúš 6,7; 7,15-23). - Aj dnešná zbožnosť potrebuje prejsť od slov k činom. Menej rozprávať, viacej prejaviť lásku, ktorá slová nepotrebuje. Reči lásky rozumejú ľudia a miluje ju aj Otec nebeský. - Kazateľ nás učí kultúre zbožnosti, ktorá začína: menej rozprávať, viacej konať. Menej sľubovať, viacej dodržať. Ako je to s našou zbožnosťou?