Slovak Czech English German Polish

Utorok, 17. septembra 2002

Hospodin dvíha bedára z prachu. Naše vzťahy. Všetky naše vzťahy, ktoré máme, sa dajú rozdeliť do dvoch skupín: vzťahy osobné a vecné. - Osobné vzťahy sú vzťahy motivované láskou. Gramaticky sa dajú vyjadriť slovíčkom: “som”. Existujem ako bytosť (2.Mojžišova 3,14). Ich podstatou je služba. Ich predmetom je osoba - blížny a ešte pred ním - Boh. - Vecné vzťahy sú motivované pokrivenou, prevrátenou láskou. Gramaticky ich môžeme vyjadriť slovíčkom: “mám” (1.Timoteovi 6,10). Ich podstatou je vlastníctvo, vlastnenie. (Si tým, čo máš.) Ich predmetom sú veci, ktoré vlastním, alebo chcem mať. Podstata hriechu záleží vlastne v zámene týchto dvoch vzťahov: namiesto osobného vzťahu, si človek osvojil vecný vzťah. Miluje, ale vlastnícky. Milujem ťa, to znamená, že mi patríš. Vlastním ťa. Máš mi slúžiť. Odtiaľ je odvodený aj názov: vecné vzťahy. Všetko je len vec. S vecou nie sú problémy: ak sa mi nehodí, odhodím ju (To je napr. aj záležitosť rozvodov, že láska ostáva v rovine vecných vzťahov). - Pán Ježiš na toto rozdelenie upozorňuje u Matúša 6,24: Nemôžete slúžiť dvom pánom - Bohu aj mamone. Nemôžete mať osobný aj vecný vzťah. Láska znamená slúžiť. Boh nás stvoril k osobnému vzťahu, to znamená ku vzťahu služby. Ak máš vzťah k veciam, nemôžeš mať vzťah k Bohu a ľuďom. Ak miluješ v rovine vecných vzťahov, vtedy sa správaš majetnícky, vlastnícky. - Najčastejšie sa to prejavuje vo vzťahu k majetku, peniazom. Postavím si ich na prvé miesto, všetko musí slúžiť tomuto môjmu bôžikovi, modle. Deti, manžel, manželka, ľudia, dokonca aj Boh. To spôsobuje rozvrat, hádky, nepokoje, vojny, a všetky ostatné negatívne veci. Ako je to s našimi vzťahmi?