Slovak Czech English German Polish

Sobota, 21. septembra 2002

Moje srdce i telo plesajú v ústrety živému Bohu. Výchova k zbožnosti. Mnohí ľudia povedia: Teraz nemám čas ísť do kostola, nemám čas venovať sa nejakej zbožnosti, nemám čas... Teraz mám veľa práce, starostí, musím urobiť ešte to a tamto, musím ešte nadobudnúť tieto veci. Ale potom, keď všetko urobím, keď budem starší, potom sa budem venovať aj Božiemu slovu. Potom ono bude v mojom živote na prvom mieste. Potom budem viac pracovať aj v cirkvi. Ale teraz to naozaj nejde - nech sa tomu venujú dôchodcovia. - V poslednej kapitole Kazateľ odhaľuje pomýlenosť takýchto myšlienok: “Pamätaj na Svojho Stvoriteľa v dňoch mladosti, prv ako...” Kazateľ spoznal, že zo všetkého je najdôležitejšia výchova a to nie hocijaká, ale výchova k zbožnosti. Pamätaj na svojho Stvoriteľa... to je a má byť hlavný motív ľudského života a všetkého konania. Lebo každým dňom ti ubúda času, príležitostí a možností. Je až primnoho starých ľudí, ktorí nenašli svojho Boha, nepochopili Jeho zámery a ciele, nevstúpili do spolupráce s Ním, ale išli svojou cestou a teraz je už neskoro. Už nevedia, nemajú záujem, alebo nevládzu. A zrazu sa blíži chvíľa, keď sa pretrhne strieborný povrázok života (v.6). - Výchova k zbožnosti je dôležitá, ale je aj veľmi naliehavá. Je potrebné ňou začať v útlej mladosti. Prv ako! Toto slovo “Prv ako” nás vážne napomína a varuje, aby sme u svojich detí a vnúčat nepremeškali vhodnú chvíľu začiatkov. Je september a naši mladí, naše deti čakajú na dobrú výchovu. Prispejme ku nej aj my všetci.