Slovak Czech English German Polish

Pondelok, 23. septembra 2002

Nakloň moje srdce k tvojim svedectvám, nie ziskuchtivosti. Naše pozdravy. Každý deň vás hneď zrána niekto pozdraví a do večera tých pozdravov na vašu adresu príde mnoho: Dobrý deň! Ahoj! Máš sa? I vy odpovedáte alebo oslovujete ako prví ľudí, ktorých stretávate. Málokto si však uvedomuje, že aj pozdrav v sebe ukrýva niečo viac. Nie je to len slovo, fráza - je predstavenie vás samých, je to želanie, je to oslovenie toho druhého, prianie, uvedomenie si a prijatie jeho osoby. Toto si uvedomoval i apoštol Pavel, keď oslovoval - zdravil iných. Vždy vedel, že pred ľuďmi vystupuje ako Bohom ospravedlnený a vyvolený, aby všetkým, čo má a čo vie, svedčil: Boh je stvoriteľ, ktorý kriesi mŕtvych tak, ako vzkriesil Ježiša. Nikdy nezabudol osloviť toho, komu venoval svoje slovo - pretože, nikto pred Bohom nie je súčasťou sveta, ale je to bytosť, ku ktorej sa Boh samostatne skláňa a venuje jej svoj čas. A nezabudol vždy v pozdrave popriať mu niečo z milosti a požehnania, čo dostal od Boha. Prial pokoj, prevyšujúci ľudský rozum. I my máme možnosť osloviť dnes mnohých svojím krátkym pozdravom. Nezabudnime, že vystupujeme ako Bohom poslaní - šíriť lásku pokoj a milosť a všimnúť si každého nie povrchne, ale tak, aby od nás odchádzal rozhodnutý byť lepším a robiť tento svet krajším.