Slovak Czech English German Polish

Štvrtok, 26. septembra 2002

Na teba sa upierajú oči všetkých, ty im dávaš pokrm v pravý čas. Otváraš svoju ruku a ochotne sýtiš všetko, čo žije. Prvé náznaky ekumény? Po štrnástich rokoch práce považuje apoštol Pavel za dôležité obzrieť sa naspäť. Nielen na vykonanú prácu, ale aj na jej základy. Považuje za dôležité a potrebné overiť si to, čo učí on a porovnať to s tým, čo učia iní. Už tu sa totiž začali rysovať dva odlišné prúdy kresťanstva - kresťania zo židovstva, ktorí sa považovali za pravovernejších a kresťania z pohanov, ktorí boli liberálnejší v praktizovaní evanjelia. Tí prví sa snažili zachovávať tradície, predpisy, zvyky, nariadenia, tí druhí praktizovali vieru bez vonkajšej poviazanosti. - Apoštol Pavel ide do Jeruzalema k popredným a starším a konfrontuje - porovnáva to, čo učí on s tým, čo učia oni. Ukázali sa dosť veľké a zásadné odchýlky (bližšie o tom pozri Skutky 15,1-29). Ale ukázala sa aj druhá dôležitá vec - že kresťan má veľkú vnútornú slobodu, pokiaľ ide o formu, ale dôsledne bráni obsah evanjelia. Podané ruky potvrdzujú dohodu - a kresťanstvo sa uberá dvoma smermi v jednej viere (Efezanom 4,3-6). - Aj dnes je toto veľmi dôležité: skúmať základy, neodchýliť sa ani o milimeter od podstaty, od základu viery. Ale na druhej strane priať voľnosť formy, vonkajších prejavov viery, pokiaľ to nie sú extrémy a nemorálnosti. Len aby vo všetkom bol poriadok. Nehádajme sa o malichernosti, pevne držme jadro evanjelia.