Slovak Czech English German Polish

Pondelok, 30. septembra 2002

Nevieš to? Nepočul si? Hospodin je večný Boh, ktorý stvoril končiny zeme; neustáva a neumdlieva, jeho múdrosť nemožno vystihnúť. Môže mi pomôcť náboženstvo? Podľa toho, čo tým myslíme. Ak myslíme dodržiavanie cirkevnoprávnych predpisov, potom iste nie. Ak myslíme pestovanie nedeľnej zbožnosti, ani to nepomôže. Keď hovoríme o náboženstve, v prvom rade musíme mať jasno, o čom hovoríme. Kresťanstvo vlastne ani nie je náboženstvo v pravom slova zmysle. Skôr by sme mohli povedať, že Ježišov príchod znamená koniec náboženstva. Stačí si prečítať Jeho kritiku napríklad u Matúša 23. kapitole. Ježiš Kristus obnovuje náboženstvo, dáva mu pravý, pôvodný zmysel. Ten zmysel, ktorý mu dal Pán Boh už v rozhovore s Abrahámom. V tom rozhovore, na ktorý nadviazal apoštol Pavel v dnešnom texte. Nejde o zachovávanie ceremoniálnych predpisov, ale o živý vzťah, ktorý je tu pomenovaný vierou. Živý vzťah stvorenia ku svojmu Stvoriteľovi, vzťah, ktorého hlavným - najdôležitejším obsahom je láska. Ľudia majú tendenciu robiť zo živého vzťahu mŕtve náboženstvo. Ale Pán Boh o také niečo nemá záujem, pretože mŕtve náboženstvo sa nás osobne nedotýka. Je to len niečo udržiavané na silu, aby sa zachovala tradícia. Náboženstvo nie je len tradícia. Preto Pavel tak dôrazne ukazuje na Krista. Prijatie Ježiša Krista znamená obnovenie živého vzťahu k Bohu. Boh sa mi stáva prvoradým, na Neho sa upína moja láska i nádej, Jeho si najviac ctím, On je vo mne, okolo mňa, predo mnou i za mnou. - Mŕtve náboženstvo nepomáha, ale pomáha živá viera v Ježiša Krista.