Slovak Czech English German Polish

Štvrtok, 17. októbra 2002

Čo sme počuli, to sme aj videli v meste Hospodina vojov, v meste nášho Boha: Boh ho upevnil na veky. Počujúci a konajúci. Aké ťažké je niekedy zapamätať si dôležitú schôdzku, dôležitý termín. Je veľa pomôcok, ktoré nám umožnia pripomenúť si a urobiť to, čo treba. Je však potrebné neustále pripomínať si aj to, čo je dôležité pre naše srdce, našu dušu. Nielen svoj zovňajšok, svoju rodinu, svoju prácu je trestuhodné zanedbávať. Ešte trestuhodnejšie je zanedbávať vlastné vnútro. Kto stráda duchovne, ten vysychá a postupne odumiera. Kto vlažnie vo vzťahu k Bohu a k ľuďom, ten je na najlepšej ceste do osamelosti, depresií a vnútornej vyprahnutosti. Pripomeň si, čo si prijal, čo si počul o Bohu, o Jeho otcovskej spravodlivosti. Ďakuj Mu za to a s radosťou zachovávaj a rob to, čo je správne, dobré a spravodlivé. Nie s neochotou, nasilu, ale s vedomím, že On nikdy neopúšťa človeka kráčajúceho po ceste za Ním. - Len si opäť pripomeň a nezabudni, že je tu živý Boh - dávajúci, starostlivý a milujúci, a potom rob tak, aby tvoj život prinášal dobré ovocie.