Slovak Czech English German Polish

Piatok, 01. novembra 2002

Kde je mnoho snov, tam je aj mnoho daromných slov. Ale ty sa boj Boha! Potreba pokánia. Obrazy hrôzy v knihe Zjavení Jána sa vždy stupňujú. Zatiaľ čo kobylky nemohli zabíjať, len trápiť, tu je reč o tom, že tretina nekajúcnikov zahynie. Prečo prichádza ku katastrofám? Prečo umierajú mladí ľudia? Týrajúce “Prečo?”, na ktoré nám nik z ľudí neodpovie, je volaním k pokániu. Tak reaguje Pán Ježiš na podobné otázky podľa podania evanjelia (Lukáš 13): “Ak sa nebudete kajať, všetci podobne zahyniete.” - Zdá sa nám logické, že tí, ktorí hrôzy vidia a prežijú, budú hľadať Boha, Jeho moc, priazeň. Ale Ján nás vyvádza z omylu. - Ľudia, ktorí prežili, sa nekajali. - My azda nevraždíme, nesmilníme, nekradneme. Ale to ešte neznamená, že pred Bohom sme čistí. Aby sme sa vyhli revízii svojho vnútra, pokániu, aj my bočíme. Pokúšame sa najprv maskovať, alebo ospravedlniť sa tým, že si vyhliadneme vinníkov, situácie, kvôli ktorým sme zlyhali. Pred živým Bohom to však nejde. Tu ide o to skutočné. A o všetko. - Je pamiatka zosnulých. Je čas spomínať na drahé bytosti, ktoré nám Pán Boh dal, aby náš život obohatili, viedli. Neostaňme pri sentimentalite a slzách za tými, ktorí tu boli. Je čas myslieť na svoju budúcnosť, svoj odchod, svoju večnosť.